Rok 1930 sa začal príjemne, keďže 27. januára ministerstvo verejných prác udelilo obci 50% subvenciu 43500 Kč na elektrizáciu obce, príspevok obce za domové prípojky bol 64000 Kč, ktorý sa hradil 20-ročnou amortizačnou pôžičkou, ktorú sa mala vyzdvihnúť v miestnej sporiteľni Bratislava, filiálka Lučenec. 29. júla zaistili účet Matice slovenskej pre obecnú knižnicu. 12. septembra 1930 prechádzal neďaleko obce prvý prezident ČSR Dr. Tomáš Garigue Masaryk. Vítali ho školské deti pod vedením správcu školy, občania a delegácia v Haliči a Lučenci pod vedením starostu obce. 11. decembra sa prvý raz rozsvietili žiarovky. Obec si dala zaviesť elektrickú sieť, jednotlivci i do bytov. V obci bolo 8 pouličných lámp, z ktorých jedna celonočne osvetľovala skladište hasičských nástrojov. Niektorí občania začali využívať elektriku k pohonu hospodárskych strojov. V tomto roku bol postavený aj prvý dom od prevratu, tiež bolo sčítanie ľudu, podľa ktorého obec mala 424 obyvateľov a 98 domov, všetci obyvatelia boli Slováci, podľa konfesie bolo 284 ev.a.v., 130 rím.kat., 1 gr. kat.; väčšia časť obyvateľov sa živila roľníctvom, ďalší boli chudobní robotníci, ktorí predtým pracovali v Haliči a Opatovskej textilke, no v tom období žili z nezamestnaneckej podpory. Zo živnostníkov bolo v obci po jednom kováčovi, mlynárovi, obchodníkovi, krčmárovi, obuvníkovi a tesárovi. Z inštitúcií tu bola sporiteľňa. Významnou udalosťou tohto roku bolo postavenie betónového mostu cez potok v obci. Hospodárenie obce za tento: príjem: 96924,25 Kč, výdavky: 96865,38 Kč.

         V januári 1931 sa ustálil počet lámp verejného osvetlenia za prítomnosti Ing. N. Liona na 16 kusov. V r. 1931 - 32 existovala v Lupoči Odborová organizácia Sociálnej demokracie tzv. "Združenie zemedelských a lesných delníkov", ktoré malo 17 členov. V tomto roku obec kúpila pre hasičský sklad drevenú búdu od spoločnosti Andrej Svorada, ktorú používala na upotrebenie pre pálenie liehu. Búda bola pokrytá škrídlicami, do ktorej sa dala hasičská striekačka a hasičské zariadenie. Dňa 22. septembra 1931 bola prejednaná kúpnopredajná zmluva medzi urbariátom obce a Dr. Jánom Forgáchom.

       14. januára 1932  boli na becnom zastupiteľstve prítomní: Andrej Kokavec starosta, členovia Ján Spišiak, Juraj Kajba ml., Andrej Svorad, Pavel Spišiak, Juraj Kerestúr, Pavel Poltársky, Juraj Matejčík, Pavel Koporec, Ján Matejčík, Ján Borka a Eugén Jókövy ved. notár. V júli 1932 Okresný súd v Lučenci oznamuje, že v obciach Lehôtka, Lupoč, Mašková a ďalších vládne veľká nespokojnosť roľníckeho ľudu. V dôsledku nízkych cien obilia, častých exekúcií a najmä pod vplyvom agitácie komunistov, sa ľud  pripravuje na demonštrácie a očakáva sa sociálny prevrat. Národný týždenník v Lučenci dňa 9. septembra uverejnil správu, že myšlienky socializmu prenikli do radov slovenského roľníctva aj v obciach Praha a Lupoč. V tomto roku boli obilniny napadnuté hrdzou, preto bola veľmi slabá úroda. Dňa 14. novembra schválili prenájom lúky "Gálove zeme" medzi obcou a Jozefom Berákom.

          27. septembra 1933 sa prejednával rozpočet obec na r. 1934 - potreba 53444 Kč, úhrada 7724 Kč, schodok: 45720 Kč. Za požiarneho referenta bol zvolený Juraj Kanát. Pre vedenie pamätnej knihy obce bol zvolený Cyril Bodický (nar. 13.2.1876), ktorý v obci pôsobil od 20.8.1929 ako miestny učiteľ.

         28. mája 1934 v obecnom výbore prejednali, že pôrodná asistentka vd. Katarína Sampiššová, rod. Kanátová ako 74-ročná ostarela a už nie je práce schopná, preto túto funkciu bude vykonávať dipl. asistentka v Haliči vd. Mária Reháneková, ktorá ju dočasne zastupovala s ročným príspevkom 120 Kč + povoz; ziadosť si však podala aj Margita Kajbová, rod. Srncová, kandidátka pôrodníckeho.asistentského kurzu v Lošiciach. Prejednali aj žiadosť Jozefa Strečku z Lupoče o hostinskú a výčapnícku licenciu, keďže obec mala 432 duší a licenciu na túto činnosť už má vojnový invalid, otec 4 detí Andrej Kajba a druhé povolenie prevádza Eliška Bernáková v zatvorených "lahvách", preto nie je žiaduca tretia. Od 5. decembra vo vedení kroniky obce "Pamätná kniha obce Lupoč" pokračoval Cyril Bodický.

          Dňa 25. januára 1935 okolo 14. hod. bolo počuť rachot nad obcou od JZ strany obce ku SV, ale doteraz nebol tento prírodný, či technický úkaz dostatočne vysvetlený (hrmenie, lokálne zemetrasie, vzdušný vír, či lietadlo?) Aktívni boli urbariatisti v Lupoči, keďže namiesto vyrúbanej hory v Brezinách na pasienky kúpili 98 kat. jútár holdov hory od Fogácha, tzv. Háj za 100000 Kčs, sumu hneď vyplatili. O rok zasa kúpili horu 48 kat. hold od veľkostatkára Forgácha, z ktorých 12 kat. hold obdržali jednotlivci z domkárov - želiari. Zbytok kúpila urbariálna spoločnosť po 700 Kč za kat. hold.  Tento rok sa niesol v znamení volieb, keď sa 19. mája konali voľby do senátu a poslaneckej snemovne. Republikáni získali 93 hlasov, sociálni demokrati 22, národní socialisti 15, komunisti 8, Slovenská ľudová a národná 77, kresťanská soc. 6, národné zjednotenie 6 hlasov. O týždeň boli zase voľby do krajinského zastupiteľstva, kde z odovzdaných platných lístkov obdržali republikáni 28 hlasov, sociálni demokráti 15, národní socialisti 7, komunisti 4, slovenskí ľudovci 72, kresťanskí socialisti 4, slovenskí národniari 9, Viestova strana 97 a národná zjednotená strana 3 hlasy. Matrika v tomto roku zaznamenala: počet narodených 13 detí (5 chlapcov a 8 dievčat, z nich 8 rím.kat. a 5 ev.a.v), zomreli 8 (1 muž a 7 žien, z nich 3 rím.kat. a 5 ev.a.v.) Dňa 21. septembra prejednali rozpočet obce na r. 1935 - potreba 50565 Kč, úhrada 7649 Kč, schodok 42916 Kč. Vzhľadom na to, že nájomná zmluva vzťahujúca sa na prenájom obecných pozemkov vypršala dňa 31.12.1934, obecná rada dala vyhláškou tieto do verejnej dražby na prenájom. Išlo o tieto obecné pozemky: Gálove zeme - oráčiny 15 Kč, Skalička a Močidlá 200 Kč, Kajbovka a Jančikovská 120 Kč, Na Topole 40 Kč, cintorín - kosenie trávy 30 Kč. Za starostovstva Andreja Kokavca dňa 27. marca boli lúky Gálove zeme odobraté od nájomníka Jozefa Beráneka, lebo neplatil za ne a cestou verejnej dražby dané urbariátu za ročité nájomné 405 Kč. Podobne bola odobratý nájom aj za miestnosť v obecnej budove č. 65 (prenajatá mala byť do 1.4. 1938) Jozefom Beránekom, pretože neplatil nájomné a bolo nariadené byt vyprázdniť. Úverové družstvo žiadalo o predaj obecného priestoru. Dňa 24. mája prejednali pripojenie obce Ľuboreč k notárskemu obvodu Halič od 1.1.1935, čiže tam spadalo už 7 obcí. Ku spoločným nákladom notárskeho obvodu sa uzniesli prispievať v nasledovnom pomere:Halič 40% (1520 Kč), Stará Halič 16% (608 Kč), Lehôtka 7% (226 Kč), Lupoč 7% (266 Kč), Ľuboreč 18% (684 Kč), Mašková 7% (266 Kč) a Praha 5% (190 Kč), plat notára mesačne 300 Kč, ročne 3600 Kč. Odsúhlasilo sa zriadie druhej kancelárskej sily (pomocníka) dňom 1.6.1935 s mesačným platom 300 Kč. Dňa 8. októbra prejednali rozpočet na rok 1936, prispeli sumou 100,- Kč na žiadosť ústrednej správy Slovenskej ligy v Bratislave na stavbu národného domu v Bratislave. Prijali do zväzku obce Juraja Čemana bývajúceho v Lupoči od r. 1890, jeho syna Juraja, manželku Annu rod. Krnáčovú, ďalších 2 synov a 1 dcéru. Skonštatovali, že učebňa evanjelickej a.v. školy v Lupoči pre 79 zaškolených detí nevyhovuje, ale otázku jej rozšírenia prenechali školským orgánom, aby sa spory medzi ev. a.v. a rím. kat. cirkvou neprehlbovali.

          Členovia obecného výboru prejednali dňa 4. mája 1936 za prítomnosti Eugéna Holiča ved. notára záverečný účet za r. 1935, príjem 17483,81 Kč, výdavok 17425,88 Kč, pokladničný zostatok 57,96 Kč; pozostalosť v cennostiach 39525,95 Kč; poľovné právo cestou verejnej dražby od 1.2.1937 do 31.7.1943, výkričná cena 400,- Kč; prenájomnú zmluvu bytu kondáša, ktorá mala vypršať 31.12.1936 predĺžili na ďalších 6 rokov; zrieknutie sa povolenia na produkčný liehovar, ktorý bol postavený a prevádzkovaný ešte Potravinovým družstvom, ale ktoré už zaniklo; na stavbu pomníka gen. M.R. Štefánika v Lučenci obec prispela sumou 500,- Kč na splátky v 3 častiach - v r. 1936 Kč 200 a v r. 1937 a 1938 po 150 Kč; možnosť zriadenia újazdnej Meštianskej školy v Haliči; zriadenie verejného obecného telefónu v Lupoči z ohľadu bezpečnostného, zdravotníckeho, vo všeobecnom záujme - verejná telefónna hovorňa. Finančná komisia obecnej rady zasadala 19. júna, pričom prejednali otázku usporiadania školy za prítomnosti zástupcu okresného úradu komisára správy Daniela Hilmera, za školský inšpektorát Michal Sekey, za ev. a.v. z Maškovej farár Viliam Adamčík - predseda školskej stolice v Lupoči, za obecný úrad Ján Spišiak, Juraj Kanát, Ondrej Svorad, za finančnú komisiu Juraj Kajba, Pavel Kajba, Juraj Čeman, Pavel Spišiak, Juraj Kanát, za obec starosta Andrej Kokavec, za obecné zastupiteľstvo Ján Spišiak, Juraj Kajba ml., Ondrej Svorad, Juraj Kanát, Pavel Spišiak, Juraj Matejčík, Ján Barka, Ondrej Kanát a Eugén Holič - ved. notár - jednalo sa o zriadenie učiteľskej stanice, na ktorú by prispeli aj rodičia rím. kat. žiakov, učiteľkou bola p. Králiková. Napokon však došlo k vytvoreniu druhej dočasnej učiteľskej stanice pre druhú triedu - rozšírenie ev. a. v. školy. Bola bezplatne umiestnená v miestnosti v obecnom dome (radná miestnosť), ktorú jej prepustilo obecné zastupiteľstvo. 23. septembra riešili okrem iného vedenie agendy dobytčích pasov, ktorým bol poverený starosta Andrej Kokavec; ďalej zvýšenie platu pôrodnej asistentky od 1.1.1937 na 240 Kč; do zväzku obec bol prijatý Andrej Kajba, jeho manželka Elena, rod. Plachá, 3 synovia a 2 dcéry (dovtedy patrili do domovskej príslušnosti obce Praha). Ďalej sa dohodlo, že spaľovacia pec na mŕtvoly zvierat bude pre našu obec v Haliči. Poslanci okrem toho odsúhlasili veliteľovi CPO (Civilnej protileteckej ochrany) Jurajovi Kajbovi odmenu 150,- Kč. Pravidlá o vyberaní obecných dávok z nápojov sa predĺžili o 6 rokov. 16.10.1936 sa uskutočnila verejná dražba poľovného práva - obecná revír bol daný do prenájmu Gejzovi Baloghovi z Haliče.