V roku 1548 bola obec vo vlastníctve Lossonczyovcov, konkrétne Štefana Lossonczyho VI. z panstva Šomoška, ktorý bol jej zemepánom. V roku 1549 sa uvádza obec ako Lupoch, keď bola Modus arend (daná do prenájmu, keď sa pozemok nielen užíva, ale sa z neho berú aj pôžitky na základe práce). Spísali tu 9 port (domácností), z toho 3 želiarske, 2 opustené poddanské, 1 nová poddanská a iné. V roku 1553 patrila Lupocs do okresu Juraja Madácha a mala 7 port, pričom na jednej porte bývalo okolo 30 ľudí.
       Turecký súpis z roku 1554, ktorý urobil sultánsky poverenec uvádza obec pod názvom Lupócs a narátal 12 port, ktoré pochádzali z 8 rodov. V druhej polovici 16. storočia bola obec poplatná Turkom v rámci Sečianskeho sandžáku. V roku 1566 sa spomína ako Lupocz Modus arend (v prenájme). V tomto čase odvádzali poddaní tzv. dvojitú daň - aj Turkom aj zemepánovi po 9 florénov. Po smrti Štefana Lossonczyho (rod vymrel po meči) majetky zdedila jeho dcéra Anna a tie následne po jej smrti pripadli jej druhému manželovi Žigmundovi Forgáchovi, ktorý sa stal zemepánom Lupoče, krajinským hodnostárom a novohradským županom, neskôr v roku 1612 už ako popredný uhorský magnát dal znovu vystavať rodové sídlo hrad Halič. Podľa urbáru z roku 1596 patril medzi panské majetky nepatrný dubový les v horách nad obcou a kvôli žaluďom mu poddaní spoločne zvykli dať vykŕmeného brava; okrem toho na sviatok Juraja 1 tortu a 1 tortu tiež na sviatok Michala aj s 24 denármi, na sviatok Narodenia 18 denárov; ako preddavok obilie a pšenice 5 košických kubulov (dutá objemová miera 106,66 litra) a daň 18 florénov pre zemepána, okrem toho mu povinne poskytovali všetky služby ako iní sedliaci. Sudcom (starostom) v obci bol Štefan Szwarad, Juraj Sepa, Demeter Szaluys, Juraj Fyrko, Tomáš Konchok, Stanislav Kolocsa, Matej Czykora. Po Žigmundovi panstvo viedol jeho syn Adam Forgách ako krajinský hodnostár a generál, neskôr bol aj stoličným hodnostárom a novohradským županom.