Z roku 1910 sa zachoval súpis, podľa ktorého mala obec 482 obyvateľov, z toho ekonomicky činných bolo 250, námedzne pracujúcich 120, ktorí slúžili zväčša v priemysle, remesle a v poľnohospodárstve. Z poľnohospodárstva žilo 306 obyvateľov, z priemyslu a remesiel 157, z verejných služieb 3, zo služby v ozbrojených zložkách 1, z nádenníctva 11, zo služby 2, z iných zamestnaní 2. V lupočskom chotári bolo 25 vlastníkov s pozemkami od 10 do 100 katastrálnych jutár a 22 vlastníkov s pozemkami do 10 katastrálnych jutár, spolu pozemky patrili 47 vlastníkom a katastrálne územie malo 1623 katastrálnych hold. Profesijná štruktúra remesiel a živností - celkovo 157, z toho aktívne činných 72, venujúcich sa kovoprofesii 2, pradeniu a tkaniu 65, potravinárstvu 2, stavebníctvu 1 a pohostinstvu 2. Z etnického hľadiska bolo 472 Lupočanov Slovákov a 10 Maďarov. V obci bolo v tom čase 80 domov a v každom žilo priemerne asi 6 ľudí, vierovyznania boli rímskokatolícke so sídlom v Gácsfalu (Stará Halič) a evanjelické a.v. so sídlom v Maškovej. V tomto období patrila Lupoč medzi obce bez možnosti miestneho nákupu potravín a spotrebného tovaru, obyvatelia si všetko nakupovali v Haliči, kde sa konali jarmoky a trhy. V roku 1910 Lupoč - Gácslápos (malá obec) - Florinvadászlak (hájovňa) patrila do Novohradskej župy, okresu Halič a spadala pod obvodný notársky úrad Halič, zákonnú stolicu Balassgyarmat, Lučenec a žandársku stanicu Halič s poštou, telegrafom a železničnou stanicou v Haliči. Začiatok 20. storočia tesne pre prvou svetovou vojnou vyzeral pomerne sľubne, keďže sa nad obcou začalo so stavbou tzv. novej cesty, na trase ktorej sa postavili aj mosty, ktoré je vidieť dodnes, takmer do polovice doliny vedľa Polichňanského potoka boli vymurované a spevnené svahy tejto cesty, no všetko zastalo so začiatkom prvej svetovej vojny. Pred druhou svetovou vojnou sa opäť začalo s meraním, keďže táto cesta by spojila obce Políchno a Ábelovú takmer po rovine, kým súčasne používaná cesta má 16% stúpanie, ale druhá svetová vojna túto stavbu novej cesty úplne pochovala a k jej dokončeniu nikdy nedošlo.

        Zápisnice obecného zastupiteľstva Gácslápos sú zachované od roku 1913. Prvá je z 20.5.1913 a obsahuje mená starostu obce (sudca) - Ján Kanát, zákonný sudca Ján Petrusz, členovia: Pavol Kanát, Pavol Svorad, Andrej Matejčík, Pavel Káka, Juraj Kokavec, obvodný notár - László Bory, učiteľ Štefan Jeszenszky. Dňa 23.8.1913 sa na schôdzi prejednával rozpočet obce na rok 1914 s príjmami 1267 Korún 90 hal., výdavkami 2433 Korún 70 hal., potreba 1165 Korún 71 hal., celkový čistý obecný majetok činil 28 191 korún 02 hal.

         V roku 1914 bol tútorom v obci Juraj Svorad, pokladníkom Ján Petrus, učiteľom Karol Šramko. Po vypuknutí prvej svetovej vojny muselo z obce narukovať 29 ľudí a odviedli aj 10 koní. Najviac daní podľa záznamu z 31.3.1914 v Lupoči platili gróf Ján Forgách, Pavel Svorad, Andrej Kajba, Juraj Malatinec, Ján Spišják st., Juraj Kanát, Ján Fašang, Pavel Filip, Pavel Halgaš, Andrej Matejčík, Pavel Káka, Juraj Kokavec, Pavel Kanát, Ján Petrus - Belej, Ján Petrus a Juraj Svorád. 24. júla 1914 sa nad obcou prehnala búrka a veterná smršť, ktorá vyvracala stromy, poviazané obilie poroznášala po okolí, údajne aj niekoľko ľudí hodilo na zem. 18.11.1914 v obecnom zastupiteľstve určili základinu pre chudobných 400 korún, poľovné právo za 180 korún na dobu desať rokov získal gróf Ján Forgách a držba obecnej krčmy bola daná do prenájmu za 502 korún Pavlovi Királyovi na dobu troch rokov.

         V roku 1916 bol sudcom obce Ján Kokavec, zákonným sudcom Ján Matejčík a učiteľa Šramka povolali neskôr na front, počet obyvateľov bol 363. V roku 1918 bol starostom obce Ján Kokavec, Lupoč mala 483 obyvateľov.

         Počas prvej svetovej vojny boli do dediny pridelení na prácu ruskí a srbskí zajatci. Manželky narukovaných vojakov dostávali na výživu 4 koruny týždenne. Štát rekvíroval obilie, dobytok, seno, slamu, vlnu a ľudia museli nakupovať na prídelové lístky. Lupočania, ktorí padli v prvej svetovej vojne boli: Ján Svorad, Karol Šramko - učiteľ, Pavel Drozd, Ondrej a Ján Drozd, Andrej Argan, Ján Halgaš, Pavel Koporec, Ondrej Koporec, Pavel Deman, Pavel Kanát, Ján Ožďan a Pavel Svorada.

       Po rozbití Rakúsko-Uhorska bola založená 28.októbra 1918 Československá republika. Nový štátny útvar zbavil Slovensko maďarizačného útlaku, zaviedol parlamentnú demokraciu, zvýšil vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a občanom sprístupnil verejné dianie. Pripojenie slovenskej časti Novohradu ku ČSR však nebolo automatické, ale vyžadovalo si politickú diplomaciu. Národné noviny v Lupoči objednával len slovenský národovec Andrej Svorad. 28.novembra 1918 boli pozvaní zástupcovia slovenských obcí do Lučenca Dr. Ľudovítom Bazovským. Odbočka SNR pre Horný Novohrad žiadala pripojenie Horného Novohradu k ČSR. 25. decembra 1918 prebehlo rokovanie Maďarskej národnej rady a SNR pre Horný Novohrad o obsadení Lučenca a okolia českým vojskom. 3. januára 1919 prichádza české vojsko do Lučenca a 20. januára vyhlasuje Dr. Bazovský novú politickú situáciu Lučenca a okolia, t.j. pripojenie k ČSR ako konečné riešenie.

        Rok 1919 priniesol okrem návratu legionárov z Francúzska: Pavel Kanát, Martin Berky; z Talianska: Juraj Spišiak; z Ruska: Ján Aláč, ktorý však pred príchodom domov obcestoval svet a vrátil sa domov cez Francúzsko; aj vpád maďarských boľševikov, ktorí boli po dvaja pridelení do každého domu na stravovanie, ale v dedine nič zlého nevykonali. 22. októbra bol v Lehôtke bodákom zavraždený 27-ročný Lupočan Juraj Poltársky. Z 27.novembra pochádza prvá slovensky písaná zápisnica z rokovaní obecného zastupiteľstva - konkrétne obecného výboru; predseda bol Ján Petrus richtár, Andrej Svorad, Pavel Spišják, Juraj Kokavec, Pavel Filíp, Juraj Plachý, Andrej Kokavec a Juraj Škultety - okolný richtár; notárskou pisárkou bola Jóža Rehaneková.