Na cestách stáročiami bola v našej domovine stále prítomná a činná Kristova Cirkev. Cirkev bola duchovnou veľmocou storočí, bola učiteľkou, obohacovala myseľ i srdce. V ťažkých obdobiach vojen, epidémií a prírodných katastrof bola jedinou nádejou a vierou našich predkov. 

Lupoč bola pôvodne rímsko - katolíckou obcou ako o tom svedčia cirkevné záznamy z r. 1333 a 1374.

Evanjelické dejiny Novohradského seniorátu píšu, že o tejto obci počujeme v cirkevných dejinách po prvý raz v roku 1688 z príležitosti vizitácie Starej Haliče archidiakonom Žigmundom Ordodim. V tej dobe bola Lupoč fíliou Starej Haliče a tamojší plebán mal aj tam cirkevné pozemky, obrábané Lupočanmi, ktorých vizitátor považoval za chudobných. Lupočania prispievali aj na plat haličského rektora. Väčšinou sú vraj katolíci. Evanjelikov (dospelých), spolu aj s Tuhárom, bolo asi 150. Plebánovi sa nariadilo, aby dbal na zachovávanie dekretálnych (katolíckych) sviatkov. Lupoč pripojili k maškovskej matkocirkvi až v roku 1786. V 1814 - tom roku tu bolo 230 evanjelických duší, v 1819 - tom 228 (z toho 155 dospelých, 73 maloletých). Už v tomto poslednom roku mali miestni evanjelici cmiter a zvon spoločný s rím. katolíkmi. V r. 1838 bolo na Lupoči 251 evanjelikov, čo je vraj 2/3 všetkých obyvateľov. Služby Božie mávali dva razy v roku, a to v stodole. Pri kanon. vizitácii z roku 1876 sa hovorilo, že obyvatelia sú z polovice evanjelici a z druhej polovice katolíci - evanjelikov bolo 254. Zvonica bola spoločná s katolíkmi. Škola bola evanjelická, vystavaná v roku vizitácie (t.j. 1876), keďže do nej chodili aj katolícke deti, učiteľa platili aj katolícky občania. Lupočania boli vtedy ozdobou maškovského zboru.

V období reformácie (v druhej pol. 16. storočia) pod vlyvom zemepána Žigmunda Forgácha skoro celá obec prijala za svoje evanjelickú augsburskú cirkev. V  Lupoči v 17. storočí na mieste pôvodnej drevenej zvonice v strede obce postavili murovanú zvonicu, kde na prelome 17. a 18. storočia inštalovali zvon neskorobarokový, liata zvonovina. Tulipánový dekor a erb.

Evanjelickou matkocirkvou Lupoče sa stala Mašková. Hoci pôvodne vdova grófa Forgácha (rod. Katarína Pállfyová) v r. 1622 vyhnala maškovského evanjelického slova Božieho kazateľa Daniela Transalpíniho z fary, odňala evanjelikom chrám a osadila tu farára plebána. No evanjelici z matkocirkvi poslali ponosnú listinu pred snem do Prešporka a 28. apríla 1647 bola ich záležitosť prajne riešená na zemskom sneme v leviciach tak, že evanjelici dostali všetko späť. Katarína Forgáchová vyslala na Maškovú hajdúchov, ale tým sa nepodarilo kostol obsadiť, pretože veriaci ukrytí z Prahy, Lupoče, Lehôtky ich odohnali motykami, sekerami a vidlami.