O počiatku školy nemáme archívne dokumenty. V r. 1770 v škole bolo 16 ev. a. v. (fília Maškovej, učiteľom bol Samuel Sándory) a 10 rím. kat. (fília Starej Haliče, učiteľom bol Jozef Javorek) žiakov. Predstavení obce Lupoč Ján Matejčík a Tomáš Stančok hlásia v r. 1771, že Adam Benkovič (notár) učí už druhý rok ev. a. v. a rím. kat. deti v Lupoči, predtým tu učil Ján Benkovič. Pacseri (1900) uvádza vznik školy v Lupoči do r. 1800 (vyučovalo sa len v domácnostiach), no nezodpovedá to pravde, ide snáď o postavenie školskej budovy v r. 1790, ktorá bola nahradená novšou murovanou budovou v r. 1866, kedy bol učiteľom Pavel Kajba - obuvník. K dlhšie pôsobiacim učiteľom v Lupoči patril: Ján Mocznay (r. 1848 mal 25 žiakov) bol čižmárskym majstrom a ovocinárom; Michal Košťál, ktorý do r. 1884 učil len slovensky, potom slovensky i maďarsky. Na prelome 19. a 20. storočia tu pôsobil nediplomovaný učiteľ Pavel Majoroš. Priemerný počet žiakov koncom 19. storočia bol 40, v opakovacej skupine 20. V r. 1900 mala obec 423 obyvateľov, väčšinou ev. a. v., školopovinných 72, s každodennou dochádzkou 44, v opakovacej skupine 28, rím. kat. 13 a 59 ev. a. v. V obci bola ev. a. v. elementárna škola s jedným učiteľom, mala 6 ročníkov. Majetok školy bol 2430 Korún, ročný príjem 240 K, cirkev prispievala sumou 600 K, vyučovacím jazykom na začiatku 20. storočia bola slovenčina a maďarčina, škola v tomto období nemala učebné pomôcky. Do prvej svetovej vojny tu bo učiteľom Alexander Jeszenszký, po ňom Karol Šramko od r. 1912, neskôr musel narukovať na front, kde aj zomrel, po ňom učila p. Šramová.

Školská miestnosť z r. 1866 bola učebňou, kuchyňou a zdržiavali sa tu aj tovariši, ktorí šili obuv. Do r. 1909 boli učitelia väčšinou nekvalifikovaní, učili tu aj remeselníci, vtedy za asistencie žandárov a predsedu školskej stolice Ondreja Šolca ev. a. v. farára zbúrali starú školu a vybudovali novú. V Lupoči bola cirkevná škola vydržiavaná ev. a. v. cirkvou aj počas Československej republiky. Z učiteľov tu pôsobiacich treba spomenúť Jozefa Máté (Matej 1890 - 27.10.1931 Kotmanová), ktorý ešte v období maďarizácie v Uhorsku bol ako uvedomelý slovenský študent prenasledovaný a z maďarského učiteľského ústavu vylúčený, potom pôsobil ako výpomocný učiteľ v Lupoči, po vpáde boľševikov v r. 1919 bol chytený  a väznený, diplom učiteľa získal až po vzniku ČSR v r. 1920, za jeho pôsobenia v Lupoči boli získané 2 zvony z Brna v r. 1921 do miestnej zvonice, ktoré sú v nej dodnes, z Lupoče odišiel do Kotmanovej, kde tiež pôsobil ako učiteľ od 15.8.1928, jeho manželka Františka, rod. Záhradnícka (1889 - 1965) bola tiež učiteľkou.

Cyril Bodický (13.2.1876 - 1946 Stará Halič) študoval na Učiteľskom ústave v Lučenci, od 20.8.1929 bol zvolený za správcu učiteľa ev. a. v. ľudovej školy v Lupoči, uznesením Obecného zastupiteľstva v Lupoči zo dňa 27.9.1933 bol ustanovený prvým kronikárom obce, začal ju viesť od 5.12.1934, v Lupoči pôsobil 7 rokov, keď ako 60 ročný odišiel do dôchodku.

Budova školy pozostávala z veľkej miestnosti, byt učiteľa mal 2 vllhké miestnosti, kuchyňu a 1 komoru, k tomu 1 stajňa, cieňa, pod ňou chliev pre ošípané a hydinu, areál školy bol bez studne s malým dvorom. Školopovinné deti v školských rokoch: 1929/30 - 47; 1930/31 - 47; 1931/32 - 57; 1932/33 - 59; 1933/34 - 75 (z nich 31 chlapcov a 44 dievčat). 30. júna 1935 sa zvolal konvent, aby rozhodol o zaškolení detí, lebo ich počet bol vyšší ako miest, ktorých bolo len 56, prednostne boli prijaté ev. a. v. deti a rím. kat. koľko sa zmestilo do počtu. Na rozkaz nadriadeného školského úradu však všetky deti museli byť prijaté, takže v jednej lavici ich sedelo 4-5, čo neboli vyhovujúce podmienky pre učenie. Za správcu bol zvolený 27.9.1936 učiteľ Ján Cífer (predtým učil v Tomášovciach), do školy nastúpil 1. októbra, prevzal aj fukciu obecného kronikára, v r. 1937 sa oženil s Irmou Arganovou.