V roku 1709 obec vykazovala 100 obyvateľov a musela dodať 3 hajdúchov. Súpis z roku 1715 vykazuje 6 poddaných domácností, 1 taxalista, spolu 7; z toho 5 slovenských, 1 maďarská, 1 nemecká; ďalej poľnohospodárska pôda: 15 katastrálnych jutár poddanskej ornej pôdy, lúky 2a1/2 jutár a sudcom obce bol Pauly Svorád, Joannes Drozd, Matthias Mattyecsik, Paulus Schajba, Joannes Svorad. V roku 1720 sa z obce vysťahovala len jedna rodina ako kolonisti do južných oblastí (niektorí odišli až na juhoslovenské územie). Súpis z tohto roku vykazuje 6 poddaných domácností, 18 katastrálnych jutár poddanskej ornej pôdy, 3 katastrálne jutrá lúky, kopaničiarska pôda a vinice neboli a sčítaná bola všetka obrábaná pôda za posledné tri roky. Lupoč mala výmeru 5 bratislavských meríc ornej poddanskej pôdy. Najbližšie zaregistrované mlyny boli v Polichne, Lentvore, Prahe, Haliči a Tomášovciach. Spísali sa len užívatelia extravilánu (nezastavané územie obce), no zo súpisu vypadol vyslúžilý vojak, ktorý nevlastnil ani pôdu, ani dom, tiež komisári nezapísali jedného krčmára a jedného remeselníka. V obci sa neskôr rozvinulo domácke remeslo - po domácky sa spracúvalo najmä drevo, hlina, rozšírené bolo tkanie, s tovarom chodili na ťažkých vozoch na týždenné, výročné trhy, jarmoky do Haliče, Starej Haliče a inde.
      V roku 1728 bol zemepánom usadlosti (Possessio Lupoch) Ján Forgách a sudcom Georgius Zakorus, Martinus Matus, Joannes Drozd, Joannes Kokavec, Mat. Bobkon, Mart. Matyes, Martinus Fontae. Obyvateľstvo Lupoče sa v tom čase živilo roľníctvom a povozníctvom, rozvinuté bolo aj pastvinárstvo - obyvateľstvo páslo hovädzí dobytok, ošípané a ovce. Hospodárske budovy pre ustajnenie zvierat boli na každej sedliackej usadlosti, rovnako ako aj ovocné záhrady.
         Urbár obce Lupoč z roku 1770 - 71 obsahuje súpis pozemkového majetku a povinností poddaných, pričom konskriptori najprv zisťovali predurbársky stav, podľa ktorého tu bolo 7 sedliakov, 2 želiari, no neboli tu žiadni podželiari, spolu sedliaci dodávali 21 bratislavských meríc, mali 80a1/2 oráčin a 42 kat. hold lúk. Haličské panstvo grófa Forgácha vyžadovalo od poddaných zásadne roboty, no od odovzdávania desatiny z úrody boli oslobodení len niektorí poddaní z Lupoče. Tento dokument bol vytlačený po slovensky a niekde latinsky, rukopisne doplnený - obsahuje 31 strán a jednu dvojstránkovú tabuľku. Ďalší súpis, no hasiacich prostriedkov, z roku 1787 vykazuje v našej obci 21 rebríkov, 1 hák, 28 motýk, 24 drevených konví a 16 lámp, resp. faklí, hasiacu striekačku malo len mestečko Halič. Obyvatelia Lupoče v súpisoch uviedli, že sú sčasti "úrečití" poddaní (dediční), sčasti slobodní, vďaka čomu postupne dochádzalo k zjednoteniu renty na konkrétneho poddaného a jeden spôsob. V roku 1848 však urbáre stratili platnosť marcovými zákonmi o zrušení poddanstva a urbárskym patentom z r. 1853.
           Cigáni - Rómovia sa v haličskom panstve prvýkrát spomínajú až v roku 1720 a podľa súpisu z roku 1775 sa v Lupoči usadili 2 rodiny, no boli to pracovití a slušní ľudia. Po roku 1761 nariadením Márie Terézie bolo zakázané nazývať ich cigánmi, ale mali byť nazývaní "novými Uhrami", či "novými roľníkmi".
         Striedavé hospodárenie ako nová poľnohospodárska pokroková agrotechnika zavítala aj k nám a začali sa pestovať nové okopaniny (zemiaky, kukurica), nové technické plodiny a zintenzívnilo sa spracúvanie poľnohospodárskej produkcie (začal sa páliť lieh a variť pivo). V roku 1786 sa uskutočnil ďalší súpis obyvateľov Uhorska, podľa ktorého bolo v obci Lupocz 27 domov, 49 rodín a 260 obyvateľov.
          Zmapovanie Lupoče - prvé z roku 1782 - 85 bolo vojenské, uskutočnené Jozefom II. a obsahuje krajinský opis ( kvalita vôd, lesy, lúky, močariská, kvalita ciest a okolité hory) a vzdialenosť obcí od Lupoče - Praga 3/4, Gacs 1/2, Polychna Stunden 3/4.
         Prvý pečatný obraz pochádza z roku 1773 a tvoria ho tri klasy s dvomi prehnutými lístkami v spodnej časti sprevádzané po oboch stranách privrátenými radlicami - lemešom a čerieslom, ovenčené dvomi vetvičkami a kruhopisom: * SIGLUM*LUPOCIESIS. POSIONE 1773*. Podľa tohto najstaršieho dochovaného pečatného obrazu boli v roku 2005 v súlade s princípmi heraldiky tieto symboly obce obnovené.