Najslávnejší futbalový zápas v našej doterajšej futbalovej histórii sa hral na ihrisku v Lupoči dňa 9.5.1971 na deň víťazstva. Slávnostný výkop mala v tých časoch jedna z najpopulárnejších speváčok v ČSSR, Hana Zagorová. Ešte pred slávnostným výkopom odovzdali kvety futbalistom Slávie a rozhodcom lupočské dievčence – sestry Šoltýsové, sestry Fízeľové, Ľubica Komárová, Anna Čemanová, Anna Čemanová (Frečková, Zlatica Kajbová, Viera Aláčová, Iveta Kokavcová a Anna Petrusová. Na zápas nastúpila kompletná zostava Slávie Praha okrem Františka Veselého, ktorý bol v tom čase na sústredení reprezentácie ČSSR v Poprade.

Mužstvá nastúpili v tomto zložení: 

          Slávia Praha: brankár: František Zlámal; obrana: Čičatka, Mareš, Smolík; záloha: Lúža, Cipro; útok: Machurka, Tesář, Herda P., Klimeš, Kopecký; striedali: Gáborík, Petrovič, Novák, Musil, Stárek, Herda L.

         Domáci: brankár: Ivan Mazúch; obrana: Ján Sivok, Lepáček, Štefan Koza; záloha: Ján Svorad, Drahomír Komár; útok: Pavol Koporec st., Ján Bernát, Ján Petrus (1940), Ondrej Bystriansky, Mánik S.; striedali: Karol Červenák, Juraj Hronec, Pavol Svorad, Vladimír Jakuba.

        Zápas sa skončil podľa očakávania vysokým víťazstvom Slávie Praha 14:2 (polčas 6:1). Góly Slávie: P. Herda 5, Lúža 3, Smolík, Mareš, Tesář, Klimeš, Kopecký, Machurka po jednom góle, za domácich skórovali: Mánik a Pavel Koporec ml. Zápas pískal rozhodca Jackuliak a postranným rozhodcom bol Karol Spurný. Pôvodne mal pískať p. Ján Líška z Ružinej alebo p. Radič z Poltára, no ani jeden z nich neprišiel. Na polčas došlo k malému nedorozumeniu medzi Štefanom Kozom a trénerom Slávie Praha p. Rygrom. Náš kapitán chcel, aby po polčase išiel do brány Lupoče chytať brankár Slávie Zlámal a do brány Slávie nás druhý brankár Plaucha. Tréner Slávie p. Rýgr to pochopil trochu inak a od polčasu poslal do našej brány brankára Slávie Zlámala a do brány Slávie svojho druhého brankára Stávku. Na toto nedorozumenie doplatil lupočský brankár č. 2 Plaucha, ktorý na lavičke presedel celý zápas.

      Rozhlas počas zápasu mali na starosti Pavol Kokavec - technickú časť (montáž, vyladenie) a Tibor Končoš hlásenie a zabávanie divákov. Po zápase sa mužstvá umývali v miestnom potoku a autobus Slávie Praha a osobné autá hráčov a hostí odvážali do malej Prahy, kde po uvítacích ceremoniáloch predsedu MNV Praha p. Matúša a predsedu spoločného JRD Júliusa Kanáta bola veľká hostina a zábava. Spomínaný zápas sledovalo vyše 3000 platiacich divákov. Divákov z Lučenca privážal a odvážal autobus z ČSAD objednaný TJ Lupoč špeciálne na túto príležitosť. Toľko osobných áut nebolo v Lupoči nikdy predtým, boli zaparkované po celej dedine, ale aj celou cestou smerom na políchňanskú križovatku a od križovatky smerom na Políchno až po chatu F. Bystrianskeho, tzv. Parížanku. Občerstvenie, hostina a zábava v malej Prahe bola na náklady spoločného poľnohospodárskeho družstva Lupoč – Praha.

          Vstupenky na zápas vyberali 4 dvojice výberčích: Ján Petrus (1931) a Július Kokavec; Pavol Frečka st. a Július Kajba; Ondrej Červenák a Ivan Kajba; Ján Bernát a Ján Čeman. Koordinátorom bol Vladimír Mrtvík, pokladník TJ Lupoč, ktorý výberčie dvojice presúval podľa potreby. Najväčšie starosti im robil neopravený cintorín, čo zneužívali niektorí občania z Lupoče a malej Prahy, ktorí si stadiaľ prevádzali aj svojich hostí, aby sa vyhli plateniu, a pritom lístky boli v hodnote: mládež a vojaci 5 Kčs, dospelí 10 Kčs. Podľa názoru výberčích cez cintorín mohlo prísť na zápas vyše 300 neplatiacich divákov plus voľný vstup pracovníkov OV ČSTV (Okresný zväz československých telovýchov), ONV, OV KSČ, takže zápas sledovalo viac ako 3500 divákov.

          Hlavným organizátorom športovej časti bol Štefan Koza, uvítacie a doprevádzacie ceremoniály mali na starosti: predseda MNV Lupoč Juraj Aláč a predseda MNV Praha p. Matúš ako i predseda spoločného JRD Július Kanát (Ťažkov), v ktorého réžii bolo občerstvenie, hostina a zábava. Politický dozor nad celou organizáciou mala p. Bódyová (pravdepodobne referentka pre mládež pri OV KSČ), ktorá keď videla v Lupoči toľko divákov, sľúbila vedeniu Slávie Praha 3200 Kčs, ktoré sme im aj museli po zápase vyplatiť, celkom zadarmo teda nehrali, čo však v dohode pred zápasom nebolo. Na spomínanom futbalovom sviatku v Lupoči sa vybralo niečo vyše 21000 Kčs spolu s platbami 7 predsedov JRD okolitých obcí. Zápas sme si totiž poistili už aj kvôli počasiu tým, že týždeň pred ním p. Koza a Július Kanát chodili po okolitých JRD, aby si naň zakúpili lístky, čo sa stretlo s veľkou ochotou a porozumením okolitých predsedov JRD. V súvislosti s tým treba spomenúť hektický týždeň pred samotným zápasom, pracovné nasadenie športovcov a občanov Lupoče. Futbalové ihrisko sme museli prestavať od základu – postaviť nové bránky, oplotiť ihrisko. A to strašné počasie – celý týždeň lialo ako z krhly od pondelka až do soboty, až v piatok večer sa začala pretŕhať oblačnosť. Brigády končili večer o 20.00 hod. pri malom občerstvení v miestnom hostinci. Napriek tomu nik z brigádnikov nechcel veriť, že toto slávne pražské mužstvo bude hrať v Lupoči. Najväčšou odmenou, hlavne pre brigádnikov, bola konečne vytúžená zmena počasia. V piatok večer sa oblačnosť roztrhala, v sobotu už bolo pekne a v nedeľu, v deň zápasu, úplne nádherné počasie. Pomoc nám sľúbili aj občania malej Prahy, ale skutek-utek. Aj z tohto pohľadu požadovať polovicu zo zisku pre MNV malá Praha bola bezočivosť. Najväčším vymáhateľom peňazí bol p. J. Bubliš, ktorý bol v tom čase ekonómom JRD Ábelová. Začal sa boj o zisk zo zápasu. TJ Lupoč mala ešte niekoľko nevyplatených faktúr aj zo spomínaného zápasu aj na ďalšiu športovú činnosť boli treba peniaze, preto predseda TJ p. Koza a pokladník TJ p. V. Mrtvík vypracovali zo zápasu dve zúčtovacie verzie – jednu pre MNV Praha, kde zisk nebol žiaden a reálnu pre pokladňu TJ Lupoč, kde zisk samozrejme bol, čo poslanci a predseda MNV malej Prahy nechceli akceptovať. Peniaze za lístky na tento zápas, ktoré si predsedovia JRD v susedných obciach pred ním zakúpili, dochádzali do pokladne TJ Lupoč na faktúru týždeň až dva po zápase, čo využil p. J. Bubliš a z obcí malá Praha a Ábelová spolu 800 Kčs presmeroval do pokladne MNV malá Praha. Dôslednosť p. Bubliša tak slávila úspech! Po týchto finančných ťahaniciach vzťahy medzi našimi dvomi obcami značne ochladli.

          Asi dva mesiace po futbalovom zápase sa uskutočnil už spomínaný autobusový zájazd z Lučenca do stovežatej Prahy a Mariánskych Lázní organizovaný a financovaný Slovenskou televíziou. Miesto futbalistov Š. Kozu a J. Svorada išli ďalší futbalisti z TJ Lupoč Pavol Koporec st. a Stanislav Spišiak. Ďalej sa tohto zájazdu zúčastnili Anna Čemanová (Frečková), Ľ. Komárová (Štefčinová) a K. Červenák. Z malej Prahy zájazd absolvovali P. Gavka s manželkou, Hámorníková Hana a Hámorníková Jana. Okrem občanov týchto dvoch obcí na ňom boli aj niektorí pracovníci ONV a OV KSČ Lučenec. Anna Čemanová sa v Mariánskych Lázňach stretla so svojím snúbencom Ing. Pavlom Frečkom, ktorý tam slúžil základnú vojenskú službu. Bola to náhoda? Alebo náhodne dopomohli pracovníci Slovenskej televízie?...